2.Pomoc
16. března 2012 v 20:36 | Marena
|
Stacey
*Som mŕtva?* behalo mi mysľou keď som cítila tú bolesť.
*Nie, keby som bola mŕtva nič necítim* zrazu som sa zobudila. Otvorila som oči, no uvidela som iba nechutne žiarivé modré svetlo z niečieho mobilu. Zasyčala som a oči ihneď zavrela.
"Prepáč, prepáč!" zaskučal nejaký chalan čo na mňa svietil. Sklonil mobil a ja som mohla konečne otvoriť oči.
Keď som dobre zaostrila, uvidela som takého krásneho chlapca, že som si na hcvíľu myslela, že som naozaj umrela.
Ten chalan mal pohľad, akoby práve zočil mŕtveho Jacksona.
"Si v poriadku?" *počkať, to sa pýtal mňa? No nie ty krava vidíš tu ešte niekoho? * nadávala som si v mysli. *Odpovedaj ty ťava! on čaká na odpoveď! V tej chvíli ma znova začala bolieť hlava.
"Áu!" zakričala som chytajúc sa za hlavu.
"Nie, asi nie som v poriadku. Čo sa stalo? Kde som?" začala som panikáriť.
Pozrela som na ruku čo som sa ňou držala hlavy a prekvapilo ma, že som na nej videla kvapky krvi. Pozerala som na ruku a určite som zbledla alebo zozelenela, pretože krv neznášam a prišlo mi zle.Keď to chalan zbadal, ráchlo si dal dole kabát, mikinu a tričko z ktorého urobil guču a priložil mi ju zozadu na hlavu s ešte váčším strachom v očiach. Chvíľu sa mi pozeral do očí no ja som nemohla odtrhnúť zrak od jeho tela. *Strašne ma bolí hlava, tým telom sa budem zaoberať neskôr ak budem mať príležitosť* sľúbila som si, pretože mi bubnovalo v ušiach a nemohla som sa na nič sústrediť.
Ale niečo som si všimla i keď bolesť hlavy bola neznesiteľná, stále mi pridŕžal tričko na rane a neobliekol sa. Keďže mrzlo začal s triasť.
"Ehm... Prepáč ale mohla by si si to chvíľku podržať? Asi umrznem."
Ihneď som si to chytila s takou silou, až ma začalo pichať kdesi za očami. znova som zaskučala, no tentoraz som sa ovládla a iba málinko som pípla.
" Bolí ťa to moc?Bože rpepáč ja som naozaj nechcel, je tu veľká tma, nič som nevidel a keď som utekal ani som ťa nepočul.Preboha tak ma to mrzí. Rád by som ti nejako pomohol." V poslednej vete bolo počuť otázku. Asi chcel vedieť čo má urobiť.
Nadýchla som sa "No vieš, mám pocit, že znovu odpadnem a je mi brutálna kosa.Pomohol by si mi domov? Nie som si istá či to ustojím." povedala som, pretože mi naozaj behali tiene pred očami.
"Ale iste! Kam sa kadiaľ ? " očividne bol rád , že som pri zmysloch a pomáhal mi postaviť sa. Dosť rýchlo som bola hore, čo nebol najlepší nápad keďže mi bolo predtým zle z tej krvi. Všetkom obsah môjho žalúdka urobil otočku o 360 stupňou, zatemnilo sa mi pred očami a boloa by som znova spadla, keby ma ten chalan nebol držal. Ja som to ustála, no moje raňajky skončili z časti na jeho, z časti na mojich nohaviciach.
Ihneď som sa začala ospravedlňovať.
"Sorrý! Preboha prpeáč! Ja.. to som nechcela. Neskôr ti to vyčistím."
"To nič! To nič,len poď musíme ťa dostať do nemocnice, asi máš otras mozgu." hovoril rýchlo a tlačil ma cez uličku ďalej.
Viem, že zvracanie je príznak otrasu mozgu, no mne zrejme prišlo nevolno iba z tej krvi, ale to som priznať nechcela. A nemocníc sa bojím a nikdo ma tam nedostane.
"Nie! Do žiadnej nemocnice nejdem!" zahučala som "Ak mi nepomôžeš domov, tak pôjdem sama." asi som ho svojím krikom vyľakala, pretože ma chytil pevnejšie okolo pása a tlačil ma ďalej.
"Dobre tak domov, povieš mi kde bývaš?"
Bolo mi znova strašne zle, tak som mu nadiktovala ako sa tam dostane a snažila sa držať oči otvorené, pretože som mala tmavý obraz. Zrejme z dehydratácie. Po pár krokoch som odkvicla, no ešte som zacítila, ako ma dvíha na ruky.
Nič lepšie ma nenapadlo -Marena-
1. Zlý deň
10. března 2012 v 18:37 | Marena
|
Stacey
"Hej Stacey! " niekto na mňa očividne kričal, no ja som to nejako nevnímala a ďalej som spala.
"Slečna Montgomeryová! Boli by ste taká láskavá?!" teraz už do mňa niekto začal aj drkať.
Zodvihla som hlavu a zakričala "Čo je do rití ?!" pozrela som na bok na útočníka, ktorý mi hrkal do ruky. Bola to Helga, moja najlepšia kamoška a spolusediaca, s vystrašeným pohľadom sa mi dívala do očí a pri tom ukazovala prstom niekam do predu. Otočila som sa tam a zbadala som našu odpornú angličtinárku s debilným úsmevom ako sa na mňa pozerá.
"Je hodina. " zapišťala "A ty si si práve vyslúžila zápis. Ešte niečo potrebuješ vedieť?" s otvorenou papuľou som na ňu zízala a nemohla som uveriť. Vlastne mohla. Ona má na to plné právo mi dať zápis za to, že som tu zachrápala na hodine a mám blbý slovník.
"Nie pani Horková." sklopila som zrak na lavicu a popod nos som si neodpustila "ty stará tučná krava"
Zrejme som to povedala s priveľkým nasadením a všetci ma počuli. Celá trieda sa začala nesmierne smiať a ja tiež. Len upišťaná Horková mala v očiach plamene a som si istá, že keby mala pri sebe najakú zbraň, ja by som v tejto chvíli bola na ceste k obláčikom. Vlastne nie do obláčikov by som sa so svojím správaním nedostanem.
"Okamžite choď do riaditeľne! Toto ti už nebudem tolerovať!" zahučala Ingrid Horková celá červená.
Postavila som sa a brala som si kabelu. Pri dvíhaní som si zase zahundrala "Kurva" a to už tá stará tučná babizňa nezniesla a zahučala: "Vypadni! Vypadni z tejto triedy aj z tejto školy! Máš neospravedlnenú hodinu!"
Usmiala som sa, hodila posledný pohľad na Helgu a padla z triedy. Vo dverách som ešte v nervoch zakričala: "Ďakujem!" a zubuchla som ich.
Potom som rýchlo utekala chodbou smerom zo školy, aby Horková niečo nechytila a nehodila po mne.
Cestu zo školy zo školy som si užívala, usmiata od ucha k uchu som si vykračovala po chodníku, málokedy sa mi totiž naskytne ísť zo školy o 3 hodiny skôr, eštekeď ma poslala učiteľka. Pozerela som sa na oblohu, pretože mi práve niečo padlo na čelo. Začalo snežiť. Krása, zbožňujem sneh. Nasadila som ešte väčší výžger a pokračovala vo svojej polhodinovej ceste domov. Po desiacich minútach už bolo snehu po členky, začala mi byť zima a trocha ma triaslo. Zašla som za roh budovy, kde bola strašná tma a nič som nevidela. Túto uličku poznám dokonale, takže i keď som nič nevidela, vedela som kadiaľ mám ísť. Zrazu som začula ako za mnou niekto uteká. Bolo mi to divné, pretože tadiaľto veľa ľudí neprechádza. Vlastne som tu ešte nikoho nikdy nestretla.
Otočila som sa aby som videla kto to je, keď v tom do mňa ten človek vrazil a ja som si pri páde buchla hlavu o stenu. Zacítila som ostrú bolesť na zátylku a prišlo mi zle.
Zrazu bola všade tma.
Hope you like it :) :* -Marena-